Životopis svätého a slávneho veľkomučeníka Demetera Myromvonného
26. októbra, si byzantská cirkev a zvlášť naša farnosť pripomína sviatok sv. Demetera. Tento svätec sa teší mimoriadnej úcte v Grécku, ale aj medzi slovanskými národmi. Na Veľkej Morave, teda aj na území dnešného Slovenska, siaha úcta sv. Demetera do cyrilometodských čias spolu s úctou sv. pápeža Klimenta. Dôvod je tu pomerne jednoduchý. Sv. Demeter bol patrónom rodiska sv. Cyrila a Metoda, čo už samo osebe predpokladá, že obaja bratia mali k nemu blízky vzťah. Podľa hagiografických legiend zo 6. storočia bol svätý Demeter synom rímskeho prokonzula v meste Solún. Jeho rodičia boli kresťanmi, v ich dome sa veriaci schádzali na modlitby, v tajnej domácej kaplnke bol pokrstený aj Demeter. Po otcovej smrti bol Demeter pozvaný na dvor cisára Maximiána. Cisár, keď spoznal jeho vojensko-administratívne schopnosti, ho ustanovil za prokonzula mesta Solúna a celej provincie.
Jeho hlavnou úlohou malo byť zabezpečenie obrany pred barbarmi a boj proti šíriacemu sa kresťanstvu. Ale práve tento posledný cisárov príkaz Demeter nemohol a nechcel plniť. Práve naopak, vo svojej vysokej funkcii sa verejne prihlásil ku kresťanskej viere. Namiesto prenasledovania kresťanov sa dal do ohlasovania Krista a vyvracania pohanských bludov. Jeho správanie a príklad priviedli k obráteniu množstvo pohanov.
Keď sa o tom dozvedel cisár, rozhodol sa osobne zasiahnuť. Demeter pred jeho príchodom rozdal svoj majetok chudobným a pôstom a modlitbou sa začal pripravovať na svoj ďalší osud. Keď aj na osobnú výzvu cisára odmietol zrieknuť sa kresťanstva, bol uvrhnutý do väzenia. V tom čase Maximián usporiadal v cirkuse veľké hry. Ich hlavným hrdinom bol cisárov obľúbenec, gladiátor Lyj. Ten porážal všetkých súperov, ktorých mu vyberali spomedzi kresťanských vojakov. Vo svojej pýche vyzýval k súboju akéhokoľvek kresťana, aby obhájil česť svojho Boha.
Na túto jeho výzvu sa prihlásil mladý solúnsky kresťan menom Nestor. Pred súbojom navštívil vo väzení Demetra a prosil ho o modlitbu a požehnanie. Takto duchovne vyzbrojený zvíťazil v nerovnom súboji. Toto víťazstvo posilnilo na duchu miestnych kresťanov a dodalo im odvahy. Cisár, ktorý nedokázal zniesť porážku svojho obľúbenca, sa rozhodol dať popraviť víťaza Nestora a takisto aj Demetra, na príhovor ktorého Nestor zvíťazil. Takto bol Nestor sťatý mečom a Demeter bol vo väzení prebodnutý kopijou 26. októbra roku 306.
Jeho ostatky sú uložené v starobylej bazilike v Solúne, ktorá nesie jeho meno. Keďže produkujú voňavú tekutinu, svätý Demeter býva označovaný ako Myrotočivý (z cirkevnoslovanského Myrotočec) či Myromvonný. Sv. Demeter bol v Byzancii uctievaný aj ako patrón vojakov a obranca otčiny. Spomedzi solúnskych bratov, sv. Metod bol dlhé roky správcom – archontom – balkánskej provincie v Macedónsku, v povodí rieky Struma. V rámci svojho administratívneho úradu bol vlastne aj vojenským veliteľom pohraničného územia, „videl nesčíselné nepokoje v tomto živote” – nuž dá sa len logicky predpokladať, že ako všetci vojaci tých čias, aj on mal ku svojmu stavovskému patrónovi vrúcnu úctu. Túto úctu šíril, spolu so sv. Cyrilom aj u našich predkov.
Pred takmer 1150 rokmi sa modlil k patrónovi svojho mesta sv. Metod, náš prvý arcibiskup a učiteľ. Sv. Cyril a Metod, posilnení dôverou v nebeskú pomoc sv. Demetra, sa pustili, ako sv. Nestor, do boja s pohanstvom, neprajníctvom a nevedomosťou. Tento boj je s istou obmenou aktuálny aj dnes, a preto sa aj my pri spomienke na sv. Demetra môžeme spolu s našimi vierozvestami modliť k nemu i k Presvätej Bohorodičke touto starobylou piesňou :
„Zo strašnej hmly a nevedomosti očisť nás, veď ty miluješ otčinu, múdry Demeter, a svojím príhovorom nám dopraj ospievať v dnešný deň tvoje jasné narodenie“.
„Vieme Panna, že ty si prístav pre tých, ktorých kruto trápi horkosť života. Všetci ťa prosíme, Nepoškvrnená, aby sme vo viere našli svoju útechu“.
Ostatky sv. veľkomučeníka Demetra v bazilike v Solúne, ktorá je mu zasvätená