Farnosť Údol

Chrám sv. Demetera Solúnskeho

História

Počiatky obce sú datované do začiatku. 14 storočia. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva na majetku panstva Plaveč. Dedina bola majetkovou súčasťou hradného panstva Plaveč nepretržite v 14. – 16. st.. V písomnostiach 14.-16. st. sa vyskytuje pod názvom Ujlak. Bol to slovakizovaný tvar pôvodného maďarského názvu Ujlak zloženého zo slov uj = nový a lak = bydlisko, osada. Maďarský názov zaviedli feudálni páni dediny a panstva Plaveč. R. 1427 je doložený v portálnom súpise Šarišskej stolice pod menom Wyak. Ujak bol veľkou dedinou. Neskôr sa sedliaci postupne odsťahovali a sídlisko zaniklo. Nové sídlisko založili rusínski usadlíci so šoltýsom v 20.-30. rokoch 16. st. R. 1600 sídlisko pozostávalo zo 17 obývaných poddanských domov a domu šoltýsa. Konc. 16. st. bola stredne veľkou dedinou, v ktorej okrem rodiny šoltýsa žilo najmä poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. R. 1755 obec vyhorela. V r. 1787 mala 61 a r. 1828 88 domov.

Gréckokatolícka cirkev, farnosť Údol eviduje v súčasnosti 338 veriacich, ktorí sú nositeľmi viery svojich predkov.

Pôvodný gréckokatolícky chrám, ktorý stál na pozemku bývalej gréckokatolíckej školy, už neexistuje. O jeho existencií svedčia listinné dokumenty, tradované výpovede veriacich, ale aj pozostatky náhrobných kameňov, ktoré sa nachádzali v blízkosti chrámu. Podľa náhrobných kameňov môžeme usúdiť, že v mnohých hroboch boli pochované významnejšie osobnosti.

V súčasnosti sa vo farnosti nachádza chrám Svätého Demetra veľkomučeníka, postavený r. 1866, opravený r. 1888 a 1943, klasicistický, jednoloďový, s polkruhovým uzáverom presbytéria. Vnútorné zariadenie je z r. 1888. Najvýznamnejšími pamiatkami sú krstiteľnica z r. 1656 – kalichovitého tvaru, kamenná s nápisom a barokový pozlatený strieborný kalich, z r. 1773. Chrám sv. Demetra veľkomučeníka a je národnou kultúrnou pamiatkou. V chráme sa nachádzajú nástenné maľby od známeho maliara Maxa Kurtha.

Súčasťou farnosti Údol je aj filiálna obec Hajtovka, do roku 2004 bola súčasťou farnosti aj filiálka Hromoš.

Schematizmu gréckokatolíckej cirkvi uvádza menný zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Údol od roku 1688 až do roku 1950, kedy bola gréckokatolíka cirkev štátnou garnitúrou zrušená. Obnova gréckokatolíckej cirkvi v bývalej ČSSR v roku 1968, priniesla aj znovu obnovenie pôvodnej gréckokatolíckej farnosti v Údole a znovu oživenie viery. Od roku 1969 nanovo začali vo farnosti pôsobiť gréckokatolícky kňazi, počnúc o. Mikulášom Vladimírom, ktorý sa vo veľmi zložitom období a za ťažkých podmienok najviac pričinil o obnovu gréckokatolíckej farnosti. V ťažkých časoch tu pôsobili o. Vasiľ Feckanič, Peter Orenič. V tomto období nemohli gréckokatolícky veriaci v plnej miere realizovať svoju vieru, pretože boli sústavne obmedzovaní štátnou mocou a aj ich vlastnícke práva ku gréckokatolíckemu chrámu boli obmedzované. Počas pôsobenia o. Milana Kuzmiaka (1990 – 1996), bola vybudovaná nová farská budova, pretože pôvodná už nevyhovovala hygienickým ani zdravotným požiadavkám. Po ňom vo farnosti pôsobili o. František Kuzmiak, o. Marek Belej a o Ján Frandofer. Každý z týchto kňazov ktorí tú pôsobili po roku 1968 prispeli značnou mierou k prehĺbeniu duchovného života a povedomia veriacich gréckokatolíkov vo farnosti Údol.

Mnohé dokumenty a fotografie svedčia o aktívnom kresťanskom živote gréckokatolíckych veriacich tak pred rokom 1950, ako aj po roku 1968.

Biskup J. Hirka na pastoračnej návšteve vo farnosti Údol

Aj v súčasnosti sa veriaci aktívne zapájajú do života viery a to v duchovnej a materiálnej oblasti. Vo farnosti sa uskutočnili sväte misie (duchovná obnova farnosti Údol) v dňoch 6.novembra-14.novembra 2004 pod vedením otcov misionárov – redemptoristov na čele s o. Mikulášom Tresom (vnuk o. Mikuláša Vladimíra) a následná obnova misii.

V tomto období začala sa aj kompletná rekonštrukcia gréckokatolíckeho chrámu Sv. Demetera veľkomučeníka. V chráme bola vykonaná výmena okien. Chrám bol odvodnený a izolovaný vzdušným kanálom. Bol upravený priestor pred vstupom do chrámu položením zámkovej dlažby, upravený terén okolo chrámu, výmena odkvapových žľabov a odkvapových rúr za nové medené. V roku 2009 bolo zakončenie prác na nádvorí a priestranstve okolo chrámu vybudovaním nového oplotenia. Na všetkých týchto prácach sa aktívne podieľali gréckokatolícky veriaci či už išlo o finančné dary, práce vykonané pri opravách alebo modlitby.

Od začiatku mája 2011 bola zahájená rekonštrukcia interiéru chrámu v rámci projektu z EU – podlahy, stien, malieb a bolo inštalované nové podlahové kúrenie. Bol reštaurovaný ikonostas, vymenené lavice v chráme a bol zhotovený nový chór.

Počas rekonštrukcie sa uskutočnila duchovná obnovy o Božom milosrdenstve v nedeľu 22. januára 2012. Sestry z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva– sr. M. Faustyna Olszewska a sr. M. Tymotea Čandová prišli z Nižného Hrušova na pozvanie miestneho správcu farnosti Mgr. Ľubomíra Karaffu, aby povzbudili prítomných nádejou plynúcou z posolstva milosrdenstva. Veriacim sa prihovorila sr. Tymotea, ktorá je rodáčkou z tejto farnosti a – zatiaľ – jediná gréckokatolíčka v tejto kongregácii. Jej svedectvo i príhovor počúvali s veľkým dojatím všetci prítomní. V cirkvi bol umiestnený aj obraz Božieho milosrdenstva.

Nie len na spomenutých materiálnych aktivitách, ale aj v osobnom živote mnohých veriacich je badať ich duchovný rast, hĺbku viery a túžbu žiť aj naďalej z Ježiša Krista a pre Ježiša Krista.

Svätý Demeter - patrón chrámu

26. októbra si byzantská cirkev a zvlášť naša farnosť pripomína sviatok sv. Demetera. Tento svätec sa teší mimoriadnej úcte v Grécku, ale aj medzi slovanskými národmi. Na Veľkej Morave, teda aj na území dnešného Slovenska, siaha úcta sv. Demetera do cyrilometodských čias spolu s úctou sv. pápeža Klimenta.

Viac o sv. Demeterovi